Milí naši aj nie naši, milá každá vzácna osoba ktorá tieto riadky číta!
Ubehol už presne rok odo dňa, kedy som písala môj prvý vianočný pozdrav z Nezábudky. Mám pocit akoby to bolo menej, oveľa menej dávno. Pamätám si vnemy, ktoré som za prvých pár krátkych týždňov v novom zamestnaní načerpala, a ktoré ma inšpirovali k oným riadkom.
Skúšam sa takpovediac ponoriť do uplynulého roka 2020. Hoc to vyzerá ako v denníku z ktorého vytrhli tri štvrtiny listov, necítim prázdno, ale akýsi podivný emočný pretlak. Ako keby sa niekto pokúšal narvať do denníka naspäť toľko nových bielych listov, až sa jeho dosky nedajú zatvoriť. Papiere sú to čisté, ale popísané myslím ešte budú. Retrospektívne. Hádať kto, kedy a čo tam napíše je márne. Je pre nás všetkých ťažké upriamiť sústredenosť iba na to, na čo máme dosah.
Dovoľte nám prosím vyjadriť hlbokú účasť na každej strate, ktorú ktokoľvek z Vás tento rok alebo v rokoch predtým zažil. Uvedomujeme si, že aj straty staršieho dáta majú teraz bohužiaľ ideálne podmienky prejaviť svoju silu, či už sa jedná o stratu blížneho, stratu príjmu, stratu psychickej istoty či fyzickej kondície…Aj Nezábudka sa musí učiť čeliť novým nástrahám a fungovať v aktuálnej situácii. Ako odznelo na tohtoročnej malej slávnosti 25 rokov Nezábudky, naša zakladateľka pani Ildikó Madarászová je nám vzorom a oporou. Za tie roky, a dokonca ešte pred nimi ju postretlo ťažkostí nespočet, a prekonať bolo treba každú. V jej šľapajach sa snažíme zachovať chladnú hlavu a kráčať vpred, pokojne, pokorne…
Rok 2020 nám síce zanechal slabý literárny zážitok „z čítania denníka“, ale aj veľkú hŕbu „ľúbostných listov“. Metaforicky by som povedala, že sú to listy písané na najjemnejší papier, štruktúrovaný papier, taký, čo sa na svetle zaleskne a jemne šumí pod prstami, keď ho pohladíte. Sú navoňané, a písané krasopisne, každé písmenko pozorne a s umeleckým ťahom ruky. Keď takýto list dočítate, opatrne ho vrátite do obálky, pritisnete si ho na chvíľu k srdcu a odložíte na čestné miesto. Tam, kde bude v bezpečí aby ste sa vždy k nemu mohli vrátiť.
Týchto hrejivých zážitkov bolo mnoho. Rada by som, ale nemôžem tu vyzdvihnúť jeden príklad za všetky. Každé to krásne gesto si zaslúži samostatnú pozornosť. Trošku sa utrasieme, vrátime do zabehnutejšieho kolobehu, a pokúsime sa Vám naše skúsenosti sprostredkovať v nadchádzajúcich mesiacoch. Nech sa radosť násobí.
Vaše „ľúbostné listy“, každé krásne, nezištné, podporné gesto voči deťom, rodinám, kolektívu Nezábudky sú neoblomné piliere, ktoré majú schopnosť uniesť obrovitánsku váhu. Ak niekedy existovala nejaká malá bojazlivá pochybnosť o spolupatričnosti, na konci roka 2020 je ešte menšia. Cítime šťastie a vďaku. Nezatvára(j)me oči pred zlými vecami, ale dovoľme si prosím do našich sviatočne naladených sŕdc prijať fakt, že dobro existuje, dobro je silné, a dobro vyhrá. Láska k blížnemu je to najsilnejšie a najzázračnejšie, čo máme.
Ďakujeme za každý Váš láskavý počin voči Nezábudke. Sme vďační a je nám cťou môcť tieto gestá opätovať skrz našu prácu s detičkami Nezábudky. Šťastie a spokojnosť detí sa rozvetví do celej rodiny a do širšej spoločnosti, meniac tak perspektívu mnohých ľudí výrazne k lepšiemu. Vaša podpora má väčší pozitívny dopad, než si dokážete predstaviť.
Prajem Vám v mene všetkých našich detí, ich rodín, vedenia a kolektívu spolupracovníkov Nezábudka – združenia pokojný, požehnaný vianočný čas, nádejný rok 2021, a neoblomnú schopnosť vidieť pomedzi úskalia aj krásy života v každodenných maličkostiach.
So srdečným pozdravom,
Lucia Mičurová
Dom Nezábudka
